Rozhovor s fotografkou Agátou Pribulovou

S Agátou som sa spoznala pri fotení kolekcie Alegrìa, kde mi robila modelku mojej Španielskom inšpirovanej kolekcie. Jej milá povaha a maximálna profesionalita mi rýchlo prirástli k srdcu a keď ma pár rokov na to oslovila na nafotenie editoriálu- tentokrát ako fotografka- s napätím som čakala na výsledok. Jej fotky ma absolútne očarili. Výber modelky, decentný styling a nežný make-up…a to svetlo. Ani na moment som nezaváhala a vedela som, kto mi nafotí lookbook ku kolekcii Sirène. Rada by som vám predstavila Agátu Pribulovú a očarujúce fotky mojich modelov z kolekcie Èphèmére z jej editoriálu.

• Naša spolupráca začala tým, že si mi robila modelku na kolekcii “La Alegría”. Ako sa ti stalo, že spred objektívu si sa dostala za objektív?

Povedala by som, že moja cesta k fotografii sa začala formovať už pred niekoľkými rokmi. Síce nie úplne priamo, ale práve cez modeling, ktorému sa aktívne venujem od mojich pätnástich rokov. Vďaka práci v tejto kreatívnej sfére som sa postupom času začala zaujímať o fotografiu, od samotného odfotenia fotky až po priebeh postprodukcie a jej finálnu úpravu.

Musím povedať, že v tom čase by mi ani len nenapadlo stáť za opačnou stranou fotoaparátu.Modeling mi dal do života veľmi veľa. Mala som možnosť  cestovať, spoznávať rôzne krajiny a kultúry a spolupracovať s mnohými fotografmi.Každý jeden z nich  vo mne niečo zanechal, niečo, čo mi postupom času začalo dávať zmysel. Jednou z mojich obľúbených činností bolo spoločne tvoriť a vkladať do projektov kúsok seba.

Pri foteniach som si uvedomila, že každý človek nás vníma a vidí inak. Keď som si prezerala moje portfólio, zistila som, že fotografi, s ktorými som mala možnosť spolupracovať si na mne vybrali niečo, čo ich najviac zaujalo a možno aj inšpirovalo k ich tvorbe. Každí z nich má jedinečný rukopis, a tak bola každá fotka zaujímavá niečím iným.. bola jedinečná. Fascinovalo ma ako dokážu toho istého človeka zachytiť tak odlišným spôsobom. A v tom sa podľa mňa skrýva to čaro fotografie. Vniesť do nej takú svoju iskru.

Bod zlomu v mojom živote nastal, keď sme boli na fototripe s mojou kamarátkou a zároveň fotografkou Peťou. Išli sme na Mykonos , aby sme vytvorili opäť niečo zaujímavé a tým rozšírili naše portfólio o ďalšie zábery.

Vtedy som mala možnosť prvý krát vyskúšať si rolu fotografky. Síce len na chvíľku, no veľmi som si to užívala. Pamätám si, ako mi dala Peťa do rúk jej foťák a ja som nevedela čo s ním. Nemala som poňatia načo sú tam všetky tie tlačítka a čo sa ako nastavuje.. len som fotila, tak ako som to cítila.

Pocítila som tú slobodu a možnosť vniesť do fotky niečo moje. Spraviť ju takou, akú chcem.

Pocítila som tú slobodu a možnosť vniesť do fotky niečo moje. Spraviť ju takou, akú chcem.Svoj prvý fotoaparát som dostala asi pred rokom a pol. Dovtedy som vôbec neuvažovala nad jeho kúpou. Bola som spokojná s rolou modelky.. milujem stáť pred objektívom a tvoriť súčasne s fotografom. Vlastne to celé bola taká náhoda. Kamarátka si chcela kúpiť foťák, a tak v mojej hlave vzkrsla myšlienka: „Čo keby som si ho kúpila aj ja?“ Aspoň by som sa naučila niečo nové. A tak to išlo. Zrazu som mala doma foťák a nevedela čo s ním. Ako sa vraví.. začiatky sú vždy ťažké, no keď človek vytrvá stojí to za to.

A tak som začala tvoriť. Vnímať svetlo. Peťa mi vysvetlila ako to celé funguje a na čo si treba dávať pozor. Ona je pre mňa najväčšou inšpiráciou. Je úžasnou fotografkou. Fascinuje ma, s akou ľahkosťou a vášňou fotí. Tá emócia, ktorú dokáže zachytiť. Za čo som najviac vďačná je, že ju už neberiem len ako skvelú fotografku..tvorí súčasť môjho života. Vo všetkom ma podporuje a verí vo mňa tak ako nikto iný.

• Tento rok si sa rozhodla fotku aj študovať v Prahe, prečo práve Praha?

Už som potrebovala nejakú zmenu. . Praha mi na začiatok prišla ako najlepšia alternatíva. Mám to blízko domov, no zároveň mám pocit, akoby som žila v úplne inom svete. Ponúka oveľa viac možností, či už sa jedná o vzdelanie, alebo uplatnenie sa.Je tu veľké množstvo úžasných fotografov, ktorých by som chcela spoznať aj osobne.Nemôžem však povedať, že je ľahké žiť v Prahe. Začiatky sú vždy najťažšie. No pevne verím, že to bude stále lepšie a lepšie a podarí sa mi rozbehnúť zaujímavé spolupráce.

• Keby si si mala vybrať hocijakého fotografa, s ktorým by si chcela stráviť deň a pozorovať ho pri práci, kto by to bol a prečo?

To je ťažká otázka.

Je veľa fotografov ktorý ma inšpirujú a sú pre mňa motiváciou. Chcela by som stráviť aspoň pár hodín s každým z nich, pretože všetci majú iný štýl práce, komunikácie a svietenia. No ak by som si mala vybrať naozaj len jedného, bol by to Lukáš Dvořák.

Milujem jeho tvorbu. Tie emócie, ktoré zachytáva na fotkách. Najviac sa mi páči jeho séria aktov, ktoré prednedávnom spracoval aj do knižnej formy.Mala som možnosť zúčastniť sa na jeho „prednáškach“, ktoré organizoval počas lockdownu, a musím povedať že na mňa pôsobil veľmi príjemne, ľudsky. Práve vtedy som si povedala, že by som ho chcela stretnúť aj osobne. Určite sa v budúcnosti rada zúčastním minimálne jeho workshopov.

• Čo ťa najčastejšie inšpiruje?

Častokrát vidím inšpiráciu v samotných ľuďoch. Baví ma ich pozorovať. Na foteniach mám veľmi rada uvoľnenú atmosféru, kedy sa človek nehanbí, nepretvára sa, ale je sám sebou. To ako reagujú na rôzne situácie, prirodzené pohyby. Často vravím ľuďom, nech robia čokoľvek, čo ich napadne, či už sú to pohyby rúk, úsmev a podobne. Vtedy sú najprirodzenejši a fotka získa iný mood. Inšpirácia je všade okolo nás. Môžu to byť kľudne aj sociálne siete, príroda alebo samotné pocity.

• Aká myšlienka bola na začiatku nášho svadobného editoriálu?

Bola som nesmierne šťastná a poctená. Mala som pocit, že snívam. Normálne som neverila, že si si na nafotenie nového editoriálu vybrala práve mňa.Zo začiatku som bola kúsok nervózna, lebo som dovtedy nič podobné nefotila, no hneď ako sme začali to zo mňa opadlo. Tá energia, ktorá tam vznikla bola neskutočná.

• Vieš akým smerom sa chceš uberať vo fotke? Bude to módna fotografia, reportážna alebo skôr umelecká fotografia?

Najviac ma baví portrét, beauty a módna fotografia. Určite by som chcela pokračovať práve týmto smerom. Zdokonaliť sa v svietení či retuši. Vždy rada experimentujem a učím sa nové veci. Mojim snom je vytvoriť si vlastný „rukopis“ a začať zaujímavé spolupráce. Budem na sebe pracovať, aby sa tieto sny stali skutočnosťou.

Od toho dňa mi pod logom Vogue Italia vyšli ďalšie štyri fotky. Pocítila som vtedy nesmiernu radosť a uvedomila som si, že to čo robím, má zmysel.

• Čo zatiaľ považuješ za svoj najväčší úspech vo fotografii?

Mala som taký sen, aby raz niektorá z mojich fotiek bola zverejnená pod logom Vogue. 

Pár mesiacov dozadu som sa konečne odhodlala poslať nejaké fotky do Vogue Italia. Samozrejme mi ich neschválili. A tak som to skúšala ďalej. Každý týždeň som tam posielala nejaké fotky, stále neúspešne, no nestrácala som nádej. 

V jeden deň keď som bola fotiť s kamarátkou na lúke som si spomenula že som ten týždeň žiadnu neposlala. Vybrala som fotku z posledného fotenia a odoslala. Počas fotenia som úplne zabudla na to, že mám mobil. Keď sme skončili, spomenula som si, že som vlastne posielala tú fotku. Otvorila som stránku a neverila vlastným očiam. Oni ju zobrali!  Od toho dňa mi pod logom Vogue Italia vyšli dalšie štyri fotky. Pocítila som vtedy nesmiernu radosť a uvedomila som si, že to čo robím má zmysel.

Takisto ako pri fotení LookBooku tvojej novej kolekcie Siréne. Posielala som ti fotky s malou dušičkou, čo na ne povieš. Keď si mi odpísala ako sa ti páčia mala som slzy v očiach, no a to nevravím o tom, keď som ich uvidela na stránke. Ja len že ..ďakujem!

• Čo ťa motivuje?

To, že môžem byť lepšia ako som bola včera. Zdokonaľovať sa v tom čo ma napĺňa. Som veľmi vďačná za ľudí, ktorých mám vo svojom živote a podporujú ma v tom čo robím.